Horský Partizánsky guláš „Varený potichu“
Keď sa v horách varilo pre viac ľudí, často sa varil guláš. Nie ostrý a nie hustý. Taký, aby zohrial a dal silu bez únavy. Oheň bol nízky, aby dym nebolo vidieť z doliny, miešalo sa málo a čas robil väčšinu práce. Guláš sa varil z mäsa, cibule, masti, papriky a horské bylinky bez pálivosti. Ľudia z hôr vedeli, že mastné jedlo potrebuje rovnováhu nie pre chuť, ale pre výdrž. Recept sa nikdy nezapisoval. Aj po skončení vojny zostával v rukách tých, ktorí ho varili.
Starosvetská Kapustnica z hôr, kde sa varilo pomaly
V horných koncoch Partizánskej Ľupče, na cestách smerom na Magurku a Železnô, sa kedysi nevarilo pre chuť, ale pre silu a prežitie. Zimy boli dlhé, drevo drahé a ľudia museli z jedného hrnca nasýtiť celú rodinu – niekedy aj na dva dni. Kapusta sa kyslila na jeseň, údené mäso viselo v komore a koreniny boli len tie, ktoré rástli v horách alebo sa dali vymeniť. Polievka sa neponáhľala, hrniec ktorý nesmel dymiť stál na okraji pece, jemne prebublával a chuť sa skladala aj celé hodiny.
Čierni Baróni - Tradičný Rodinný Gastrodvor 